„Čo kričal?“

Sedím na sedadle spolujazdca, máme červenú. S manželom máme namierené do Eurovey. V Primarku som objavila krásne jesenné svetríky, komplety, košele, skorty („Sko čo?“ akoby som počula práve svojho manžela) pre našu dvojročnú bejb. Je pravda, že naša dcéra zatiaľ nechodí do škôlky, jaslí, na žiadne extra eventy ani návštevy, ale vždy mám pre ňu v zálohe pekné oblečenie, keď ideme hoci aj v nedeľu popoludní na návštevu k našim.

Naskočila červená, stojíme. Sme už neďaleko Eurovey, chodci majú zelenú.

Prechádza cez cestu. Krásne mladé žieňa, tipujem jej tak dvadsať. Možno vysokoškoláčka. Krásne dlhé gaštanovohnedé kučeravé vlasy, biela vestička a béžové nohavice. Na očiach mala slnečné okuliare, cez plece prehodenú kabelku a na perách taký bordový rúž.

„Čo kričal?“ opýtal sa ma muž po tom, čo na to dievča čosi zahulákal akýsi „macho man“ so stiahnutým okienkom z vedľajšieho auta.

„Zakričal po nej: Falošná Louis Vuittonka!“

Po tom, čo som to začula, som si už-už pomyselne odopínala bezpečnostný pás a vo svojich myšlienkach vystupovala z auta, kráčala k jeho autu a takú by som mu vypálila, že by mu tá naopak otočená šiltovka odletela až na prvé podlažie Eurovey.

Mladé dievča len pridalo do kroku a už jej nebolo. Z jej reakcie bolo zrejmé, že ju zahanbil. Si na seba pyšný, že si si zgustol na mladom dievčati? Naozaj by som ju odhadovala na študentku. Ne

Falošná Louis Vuittonka…

Či je to fejk, alebo originál, nie je ti to jedno?

Obmedzuje ťa to nejako na osobnej slobode, že tá kabelka nie je pravá? Ukáž mi prstom študentku, ktorá nie je povolaním dcéra alebo nemá sugar daddyho a ktorá si len tak môže dovoliť kúpiť originál tejto kabelky. Možno si ju kúpila na dovolenke s rodičmi alebo s kamoškou a má z nej takúto pamiatku, ktorou si urobila radosť.

Nezvyknem súdiť knihu podľa obalu a už vôbec by som sa nevyjadrovala, keby si nehodil kameňom prvý. Áno, ty z toho strieborného starého Opla. Nemám nič proti Oplom. So šiltovkou otočenou naopak a v tričku Coca-Cola. Kto si ty, ty zaprdený kokakoláč, že si dovoľuješ len tak vykrikovať po dievčati?

Zasekol si sa v čase?

V deväťdesiatom siedmom na hostine v Medzilaborciach? V čase, keď bolo normálne na ženy vypiskovať, premeriavať si ich pohľadom od hlavy až po päty a pritom drgať lakťom kamoša, nech si obzrie „šupu“, ktorú sa chystáš zavolať na jazdu na labutiach?

Je rok 2026 a keď sa ti niečo páči, môžeš, ale aj nemusíš to pochváliť. Keď sa ti to nepáči, mlčať je v niektorých prípadoch zlato. Ja ti len prajem, ak si alebo raz budeš otcom dcéry, aby nikdy nestretla takého trula, ako si ty, lebo by jej toto stretnutie asi nebolo príliš príjemné.

Pretože čo je veľa, to je málo… V tvojom prípade sa bavíme rozhodne o rozume. Serus… A dúfam, že to Coca-Cola tričko, ktoré si mal na sebe ty, je rozhodne pravé.

Článok Není ako víno, není ako káva… Bra-ti-sla-vááá je zobrazený ako prvý na Ona číta.

Bejb sme odovzdali babine a dedovi približne o piatej popoludní a bude tam do zajtra. Vybavíme ešte nákup v potravinách. Muž šoféruje cestou domov, ja si prezerám aplikáciu, ktorá monitoruje počasie. O pol siedmej má začať pršať. Keď prídeme domov, chcem odložiť a „zazimovať“ detský bazénik a rada by som stihla aj jazdu na bicykli. Tá mi trvá približne hodinu.

Prepočítavam.

Bazén môžem umyť a odložiť, aj keď bude pršať, ten je pod prístreškom. Idem najskôr na bike.

Všetko dopadlo nad moje očakávania, nezmokla som. Kúsoček od našej obce, keď som sa blížila domov, sa na oblohe už všetci čerti ženili, ale ja som stihla prísť domov živá a zdravá. Aj ten bazén som stihla poumývať, hoci keď som ho skladala, už mi začínalo kvapkať za golier. Ešte poodkladať všetky saky-paky po dvore, ktoré dokáže dvojročné dieťa porozkladať rýchlosťou blesku a v takej miere, že občas len nechápem.

Všetko som odpratala, manžel prichádza s úžasným nápadom: „Mama, ty si daj vaňu a ja zatiaľ urobím na terase špagety.“

Vynikajúco.

Najlepší nápad, aký tento týždeň registrujem, hneď po tom, ktorý skrsol na um mamine – vziať si bejb na prespačku.

Vonku lialo ako z krhly, pod strechou na terase muž zapína podcasty a chystá panvicu a mne sa už napúšťa horúca voda do vane. Ešte si prichystám knižku a môžem ísť na to.

Nebola by som to ja, keby mňa niečo prelomové nenapadlo tiež. Čo som ja horšia než môj muž a moja mama? Vonku sa dnes večer ochladilo pocitovo tak o 15 stupňov Celzia, no ja som aj tak mala potrebu zapnúť v spálni stropný ventilátor, nech sa spálňa ochladí.

Máša a medveď pod stropným ventilátorom

Pohoda, pohoda. Nič výnimočné. Do momentu, keď som si uvedomila, že na strope v tej izbe visí balón, ktorý si bejb „vymanifestovala“ na dedinských hodoch v našej obci. Najskôr ju nadchol Mimoň, neskôr Peppa Pig, až sme skončili pri Máši, pretože pani, ktorá balóny predávala, sa zas nadchla pre manželovu peňaženku a on by sa bol aj poskladal, len aby sme do troch sekúnd nejaký balón od nej kúpili.

Celý diel seriálu „Máša a medveď“ videla bejb po prvý raz minulý týždeň, keď mala teplotu a potrebovali sme ju udržať v „stabilizovanej polohe“ bez toho, aby lietala po celom dome ako šarkan. A tak sa príbeh z telky spojil s balónom v našej spálni.

Aj keď som momentálne asi nechtiac celý príbeh s balónom ukončila, pretože tie dve pecky, ktoré zazneli z našej spálne, som si najskôr spojila s tým, že musela spadnúť polička nad posteľou. Až neskôr som pochopila, že to len stropný ventilátor dáva „poza uši“ gigantickému medveďovi plachtiacemu po našom strope.

Nikomu som sa, samozrejme, nepriznala.

Chcela som to uhrať na zle nafúkaný balón, nekvalitný materiál, dlhú dobu, za ktorú sa stihol vyfúknuť… No dobre, úprimne, tri dni zas nie sú až taká dlhá doba.

A tak som sa až dodnes tvárila nezúčastnene vždy, keď si bejb išla dať „high five“ s medveďom a môj manžel zakaždým len skonštatoval, že nejako vyfučal.

23.30 – mám slzy v očiach.

Žiaľ, neplačem od žiaľu, ale od smiechu.

23.35 – už plačeme pri kuchynskej linke obaja s mužom po tom, čo som mu vyrozprávala túto dekadentnú story.

Ďakujem, máme sa fajn. Medveď stále v takom polokŕči, napoly sfúknutý, plachtí kdesi po dome… Občas, keď ho po celom dni niekde zazriem, najmä ak má bejb náročnejší deň, si tak vravím, že ak by mal „rodičovskú dovolenku“ znázorňovať nejaký obrázok, určite by to bol tento náš životom skúšaný Medveď Miško…

Článok Nič geopolitické za tým nehľadaj… je zobrazený ako prvý na Ona číta.